Facebook Youtube

História spoločnosti

Ryba Žilina, spol s r. o. patrí medzi najväčších spracovávateľov rýb na Slovensku s bohatou tradíciou. Spracovanie rýb má na území Žiliny a jej okolia bohatú históriu, siahajúcu do obdobia pred našim letopočtom. Množstvo vodných tokov, najmä rieka Váh, umožňovali i v období praveku lov rýb a ich spracovanie, najmä údením a solením. V tomto pokračovalo i slovanské obyvateľstvo od 5. storočia nášho letopočtu i v okolí nášho mesta.

Prvá zmienka o Žiline je z roku 1208, kde už potoky a rieky pri Žiline majú dnešné pomenovania a boli zdrojom obživy pre našich predkov. Význam rybolovu ako zdroja obživy zdôrazňuje aj prvé známe mestské privilégium Žiliny z roku 1321, ktoré mesto dostalo od kráľa Karola Róberta z rodu Anjou pôvodom zo Sicílie, kde dáva žilinským mešťanom výsadu, že v okruhu míle od mesta nesmie nik loviť ryby, iba Žilinčania. Takto chránil panovník žilinských rybárov i spracovávateľov rýb pred konkurenciou. 

Už v 15. storočí boli v meste rybníky, najstarší záznam je z roku 1468, kde sa spomínajú tri rybníky v Závodí, v roku 1478 sa spomína oprava rybníkov a v roku 1481  bol spor o vlastníctvo dvoch súkromných rybníkov. Rybári sa na Slovensku i mimo neho združovali do cechov, najstarší cech vznikol v Bratislave v roku 1517. Už vtedy okrem domácich rýb ulovených v riekach a potokoch sa dovážali ryby solené, údené – sušené i nakladané, najmä z Poľska. Spotreba rýb bola veľká najmä v období pôstu, ktorý sa prísne dodržiaval.

Najväčší rozsah  dosiahli rybníky v Žiline po príchode cirkevného rádu jezuitov, ktorí v 18. storočí vybudovali rybník v časti medzi chotárom Žiliny a Rosiny – dnes záhradkárska osada a dva rybníky  v časti dnešnej rovnomennej ulice Rybníky a Na Stave. Tieto sa nezachovali, ale pomenovania prešli až do súčasnosti. I mesto malo svoj rybník, ryby z Váhu, rybníkov a dovezené nakladané ryby boli mestom pripravované, spracúvané a následne dávané pre najvzácnejších hostí. V mnohých prípadoch mesto posielalo tieto ryby najmä pred pôstnym obdobím i na Vianoce šľachticom, úradníkom župy do Trenčína i inde, tiež zemepánom – Illešházy, Veššeleni, Esterházy do ích sídiel a do blízkych kúpeľov v Štubnianských (Turčianskych)  a Trenčianských Tepliciach. Napríklad v roku 1702 viezli z mesta údené ryby ako darčeky pre župných úradníkov v počte 16 kusov. Ryby sa prevážali a uschovávali v sudoch – bečkach.

Ryby boli podávané ako hlavné jedlo vysokým hodnostárom, veliteľom vojsk ubytovaných v meste, cirkevným hodnostárom a podobne. Rozsah podávania rýb bol rôzny. Čím významnejšia návšteva, tým bolo pohostenie pestrejšie a  honosnejšie. Napríklad v roku 1702 mesto pre župného úradníka podávalo večeru, kde bola polievka zo šťuky, vyprážaná šťuka a ostriež, raky a iné. Ale pre sluhu poskytli ako večeru koláč, pivo a haringa.

Pre potreby mesta na Vianoce v roku 1661 kúpilo mesto 3,5 kopy kaprov – asi 210 kusov, za ktoré zaplatili 37,50 zlatých. V týchto storočiach však patrili ryby skôr ku výnimočne podávaným jedlám, skôr sa podávalo mäso, ale služobníctvu úplne jednoduché jedlá – chlieb, bryndza, vajcia a pivo. Mesto malo svoju kuchyňu a krčmu na radnici, v 18. storočí kúpilo ďalší dom na námestí, kde bolo ubytovanie i krčma.

Dovozom rýb a rybacích výrokov sa zaoberali i žilinskí obchodníci, ktorí do Poľska zas vyvážali víno. Až v roku 1892 vznikla v Žiline prvá továreň na spracovanie rýb pod názvom Žilinská továreň na údenie a konzervovanie rýb. Obchodníci dovážali slede zo Švédska cez poľský prístav Štetín, cesta do Žiliny trvala 5-6 dní. Výrobky sa vyvážali do Sliezska, na Moravu, do Haliče, lebo v Žiline a okolí nebol dosť veľký odbyt, pretože bol dostatok domácich čerstvých rýb. Preto továreň konzervovala i mäso. Závod však asi po roku zanikol. Až v roku 1924 začal v Žiline pracovať závod na rybie konzervy Elemíra Langfeldera, pôvodne založený v Čadci v roku 1922. 25.3.1928 závod prešiel pod Leopolda Langfeldera a spol. Vstupom Samuela Bergera 20.12.1929 do závodu sa zmenili vlastnícke pomery a závod bol na dlhšie obdobie v rukách tejto rodiny, bývajúcej v Žiline na rohu Štefánikovej a Dlabačovej ulice. Nový majiteľ sa zaslúžil o rozmach výroby, stavebné rozšírenie závodu i rozšírenie sortimentu. V roku 1930 továreň Eletko propagovala svoje rybie konzervy ako aj rybací šalát v majonéze doporučený židovským ortodoxným rabinátom v židovských novinách Judische Peresse, vychádzajúcich v Bratislave a Viedni.

Už v roku 1932 bola továreň s rozšírenou výrobou zapísaná do obchodného registra ako Eletko - Továreň na výrobu rybích konzerv, horčice a brynze - Fischkonzerven, Seuf und Brinzenhäsen fabrik – Eletko halkonzerv, mustar és liptóijuhtuzó gyár. Vtedy vystúpil zo spoločnosti posledný zástupca rodiny Langfelderovcov, Emil. Od roku 1937 zmenila továreň názov na Eletko, verejná obchodná spoločnosť, továreň na rybie konzervy a horčicu, kde boli spoločníkmi Samuel a Tibor Bergeroví. Vtedy továreň rozšírila stavbou ďalších častí svoje priestory na dnešnej Hviezdoslavovej ulici, kde spoločnosť sídli od počiatkov až dodnes. Továreň si vybudovala v roku 1937 i predajňu v dnešnom Sade SNP.

Po roku 1941 dochádza k zmenám správy, dočasným správcom sa stáva Ondrej Kempný. Po roku 1943 bola firma zapísaná v obchodnom registri ako Eletko, výroba rybích konzerv, horčice a brinze. Po vojne sa vymenili v továrni viacerí národní správcovia, ale továreň prešla na deti Samuela Bergera – syna Tibora a dcéru Margitu Engelovú. V tom čase vyrábala nielen rybie konzervy a horčicu, ale sa zaoberala i veľkoobchodom a distribúciou minerálnych vôd. Výmerom Povereníctva výživy z 11.9.1949 bola továreň znárodnená a prešla do národného podniku Ryba. V roku 1971 národný podnik Ryba sa začlenil do pondiku Slovenský mraziarenský a rybní priemysel. V roku 1992 sa Ryba Žilina stáva samostatný podnik. V roku 2013 bola Ryba Bratislava pričlenená k spoločnosti Ryba Žilina, spol. s r.o.

Eletko Žilina bol významným závodom na spracovanie rýb a rybacích výrobkov a je menovaný ako jeden z najväčších závodov na Slovensku v období I. ČSR.

Autor: Mgr. Peter Štanský

História Tresky v majonéze

Mäso z tresky bolo v minulosti dôležitý zdroj jódu pre obyvateľstvo. Jód je potrebný na normálne fungovanie štítnej žľazy. Preto v minulosti boli snahy dovážať toto mäso a štát sa snažil podporovať dopyt to morských rybách.


V roku 1942 vznikla spoločnosť Ryba s výrobným závodom v Bratislave. Oficiálne začala činnosť 1.4.1943 pod názvom „Ryba, spoločnosť pre obchod a speňažovanie rýb s r.o.“ Spoločnosti Ryba bolo udelené monopolné postavenie v zásobovaní rybami. Stala sa výhradným dovozcom a výkupcom živých rýb, morských rýb, konzerv a iných rybích výrobkov. Dostala aj právo vyvlastniť vody s cieľom intenzívneho chovu rýb, prevádzkovaním rybolovu s oprávnením spracovávať ryby.


Vo „Výrobnom pláne“ uvedenom 22. júla 1946 sa nachádzajú novo naplánované výrobky z rýb, medzi ktorými sa nachádza aj „Rybací šalát s majonézou“. Po prvýkrát sa tu uvádza treska ako hlavná surovina na výrobu šalátu s majonézou.


V päťdesiatych rokoch sa obmedzil kontakt so západným svetom a treščie mäso sa stávalo čoraz drahšie a nedostupnejšie pre bežných ľudí. Preto sa hľadal prijateľný spôsob, ako dostať toto kvalitné mäso k ľudom. Pôvodnú receptúru šalátu vymyslel bratislavský kuchár a cukrár Július Boško (1918-2002), pôvodom z Nového Mesta nad Váhom, v tom čase zamestnanec podniku Ryba.


V januári 1954 sa začal aj v žilinskom závode pokusne predávať výrobok pod názvom „Treska v remuláde“. Hneď od uvedenia na trh mal tento výrobok úspech u spotrebiteľov, keď sa výrobok aj po opakovaných navýšeniach výroby vždy rýchlo vypredal.
Ryba Žilina bola prvá spoločnosť, ktorá sa v roku 2001 uviedla na trh tresku v majonéze vyššej kvality s vyšším, až 45-percentným podielom mäsa - Tresku Exklusiv.

O histórií tresky sa dočítate aj tu.